Nechceš to?
Ale nebudeš to mať.
Chceš to?
Ale pozor, ak to budeš raz mať, budeš to stále potrebovať.
Predstav si niečo takéto:
Všetci tvoji blízki odchádzajú postupne preč, do zahraničia. Všetci, ktorých máš rád - odchádzajú na to isté miesto, niekam preč. Ale ty nemôžeš.
Jeden po druhom sú nadšení z toho že tam idú, práve teraz ti niekto významný rozpráva ako sa tam teší, že tam zajtra odchádza. A okrem neho už je len jeden človek, na ktorom ti záleží a ešte neodišiel.
*
Deň prejde, všetci okrem jedného sú už tam. Práve teraz sa dozvedáš, aj ten posledný tam ide.
Ale ty nemôžeš. Ani náhodou nemôžeš, nedá sa to. Situácia ti to nedovoluje, takže môžeš iba povedať zbohom.
*
Deň prejde.
*
Si tu iba ty. Nikde nikoho nevidíš, v uliciach je len zopár ľudí ktorých nepoznáš. Spomínaš na všetkých ktorých máš rád, predstavuješ si ich tu pri tebe, ale je tak ticho, počuješ iba štekot psov.
*
Prejde deň, a máš príležitosť stretnúť sa s tvojimi známymi, inými, ktorých nemáš rád. Pôjdeš za nimi? Je to cena útechy, ale vieš, že ti nenahradia nikoho z tých, bez ktorých nevieš žiť. Asi za nimi radšej nepôjdeš, nemá to cenu. Všetko stráca zmysel. Dúfaš, že ťa niečo zachráni. Toto? Tamto? Nie. Už ti chýba len maličká chvíľa, aby si sa zrútil, a
v tom zrazu sa dozvedáš, niekto ťa potrebuje tam, na tom mieste, kde sú všetci, ktorých máš rád, máš k dispozícii všetko na vycestovanie a musíš tam do troch dní vycestovať. Už ti je jedno, že sú ulice prázdne, už sa prechádzaš s úsmevom na tvári. S radosťou dávaš zbohom tomuto miestu. Zbohom, majte sa, ja už idem.
*
O tri dni si tam. Stretávaš sa so všetkými na spoločnej zábave, všetko máš behom prvých pár sekúnd s nimi naspäť.
staršie upútavky nájdeš v tejto knihe:
Citáty, myšlienky, motivácie
